Spoločným menovateľom týchto troch chirurgických metodík je ablácia – vyradenie celého rozsiahleho rozšíreného a nefunkčného úseku kmeňa veľkej alebo malej skrytej žily (safény) z obehu žilovej krvi dolnej končatiny, čím sa normalizuje odtok žilovej krvi z kože a podkožia končatiny.
- Výkony sa robia v lokálnom znecitlivení, nie je nutná celková anestézia ani spinálna (miešna) anestézia
- Nie je nutná hospitalizácia
- Hneď po výkone je pacient plne mobilný
- Po výkone je pacient na druhý deň práceschopný, nie je nutná dlhodobá PN
- Minimálne jazvy – lepší kozmetický efekt
- Menšie alebo žiadne modriny po výkone
- Dlhodobé výsledky sú rovnaké ako po klasickej operácii
Spoločným menovateľom týchto troch chirurgických metodík je ablácia – vyradenie celého rozsiahleho rozšíreného a nefunkčného úseku kmeňa veľkej alebo malej skrytej žily (safény) z obehu žilovej krvi dolnej končatiny, čím sa normalizuje odtok žilovej krvi z kože a podkožia končatiny. Klasická chirurgická metóda ablácie je spravidla spojená s prerušením a podviazaním prítokov safény tesne pod vtokom do hĺbkovej stehnovej žily. Týmto postupom sa zamedzuje obnoveniu refluxných bodov a zabraňuje sa vzniku recidívy varixov. Vykonanie tohto úkonu v rukách skúseného cievneho chirurga vyžaduje dva malé rezy a niekoľko minút práce. Na odstránenie (abláciu alebo stripping) veľkej skrytej žily nadväzuje lokálna flebektómia – odstránenie jednotlivých varikóznych uzlov alebo ich konglomerátov cez mikroincízie (drobné rezy dĺžky 2-3 mm), ktorá je rovnako nevyhnutná aj pri laserovej resp. rádiofrekvenčnej ablácii po vyradení hlavného kmeňa z funkcie termickou abláciou.
Veľkou výhodou tohto postupu je jeho definitívny účinok: pri správnom postupe je v budúcnosti prakticky vylúčená recidíva varixov na podklade nedostatočnosti systému skrytých žíl. Ďalšou výhodou je účinnosť aj pri extrémne rozšírených skrytých žilách, kde nie je vhodné uskutočnenie laserovej alebo rádiofrekvenčnej ablácie. Istou nevýhodou je prítomnosť dvoch malých rán, ktoré môžu byť zdrojom bolesti pre pacienta a vyžadujú niekoľko dní relatívneho pokoja (nie však pripútania na posteľ – pacient je so zabandážovanou dolnou končatinou plne mobilný). Menej príjemnou stránkou tohto postupu môže byť aj prítomnosť krvného výronu v podkoží v mieste odstránenej skrytej žily (safény). Pri technicky správnom postupe chirurga však tento krvný výron buď úplne chýba, alebo je minimálny. Istou nevýhodou je aj skutočnosť, že operácia sa uskutočňuje najčastejšie vo zvodnej (spinálnej) anestézii, menej často v celkovej anestézii. Oba spôsoby vyžadujú jednodňovú hospitalizáciu a sledovanie na lôžkovom oddelení do nasledujúceho rána, kedy po preväze pacient odchádza do domáceho liečenia. Dĺžka nevyhnutného domáceho liečenia a práceneschopnosti po klasickej chirurgickej operácii so strippingom veľkej alebo malej safény závisí od rozsahu operačného výkonu, veľkosti rán, ktoré použil chirurg, veľkosti krvných výronov a prípadných komplikácií. Treba znova zdôrazniť, že v prípade, že sa operácia uskutočňuje na špecializovanom cievno-chirurgickom pracovisku a vykonáva ju skúsený a vyškolený cievny chirurg, sú výsledky spravidla veľmi dobré a rozdiel medzi týmto typom operácie a rádiofrekvenčnou alebo laserovou operačnou metódou sa minimalizuje. Po 7-10 dňoch pri preväze končatiny sa odstránia stehy a ďalšia rekonvalescencia trvá priemerne ďalších 7 až 14 dní. Dĺžka práceneschopnosti veľmi závisí od prístupu pacienta. U mnohých mladších pacientov dnes prevažuje snaha skrátiť ju na minimum.
Ďalšie dve operačné metódy možno nazvať spoločným názvom termická ablácia. Princípom výkonu na veľkej alebo malej skrytej žile je vyvolanie lokálnej vysokej teploty priamo vo vnútri skrytej žily pomocou sondy, ktorá je pripojená ku generátoru produkujúceho buď rádiofrekvenčné alebo laserové lúče a je pod kontrolou pomocou sondy ultrazvukového prístroja umiestnená na požadovanom mieste. Podstatný rozdiel medzi oboma metódami je fyzikálny mechanizmus vzniku vysokej teploty v stene žily. Výsledkom oboch je denaturácia bielkovín v stene žily a uzavretie jej priesvitu, ktoré je možné pozorovať priamo na obrazovke ultrazvukového prístroja. Aby sa vysoká teplota obmedzila len na stenu žily, používa sa pri operácii metóda lokálnej tumescentnej anestézie. Znamená to infiltráciu okolitých tkanív zriedeným roztokom anestetika, čo sa ešte znásobuje tlakom vyšetrujúcej sondy ultrazvukového prístroja, vyvíjaného asistentom (sonografistom). Výhodou tejto lokálnej anestézie je ďalej aj možnosť ambulantného vykonávania týchto operácií (bez 1-dňovej hospitalizácie). Technika zavádzania vlákna pri oboch operačných metódach je veľmi podobná. Spoločnou výhodou oboch operačných metód je menší výskyt krvných výronov a tým aj bolestivosti. Väčšina operatérov v súčasnosti nepoužíva ranu v slabine a nepodväzuje veľkú skrytú žilu (safénu), nerobia tzv. krosektómiu (prerušenie a podväz prítokov safény) a títo chirurgovia svojimi výsledkami dokazujú rovnakú účinnosť metódy aj bez krosektómie a podväzu safény.
Rádiofrekvenčná metóda (RF) ablácie veľkej skrytej žily sa dnes považuje za účinnejšiu, bezpečnejšiu a jednoduchšiu ako laserová ablácia (ELVeS).
Má to niekoľko príčin. Prvou je približne 10-násobne nižšia teplota, vyvíjaná RF generátorom v porovnaní s laserovým generátorom. Tým sa výrazne znižuje možnosť termického poškodenia okolitých tkanív, najmä dôležitých štruktúr, ako napr. periférnych nervov. Ďalšou výhodou RF metódy je podstatne jednoduchšia manipulácia s prístrojom oproti ELVeS.
Kým hodnoty laserového žiarenia a dĺžku aplikácie treba pri laserovej metóde individualizovať a prispôsobovať vždy charakteristike pacientov, RF generátor si tieto funkcie nastavuje sám a operatér po potvrdení správnosti lokalizácie vlákna len stlačí tlačidlo prístroja.
Individuálne nastavenie hodnôt prístrojom zabezpečuje ďalšie zvýšenie bezpečnosti výkonu vzhľadom na pacienta a jeho možné poškodenie.
Spoločnými výhodami oboch metód termickej ablácie je neprítomnosť rán na dolnej končatine – všetko sa robí pomocou mikroincízií, ablačné vlákno sa zavádza katetrizačnou technikou.